Zlá tlač – horšia od zbojníka

Tlač už dnes tak ovláda ľudí, že nemôžu byť bez nej. Obrovský je jej vplyv. Aké šťastie by bolo, keby sa práve dobrá tlač stala pilierom terajšieho sveta! Veľký cisár Napoleon kedysi povedal, že štyri knihy viac môžu vykonať, ako stotisíc vojakov. Tlač je veľmoc, ktorá spravuje svet, všetky vrstvy ľudu.

Nemravná, bezbožná tlač

Bohužiaľ, nie každá tlač je dobrodením ľudstva. Veru len dobrá katolícka tlač vychováva národu zdravé, silné pokolenie a nebu budúcich blažených. Nemravná alebo bezbožná tlač privádza do záhuby dušu i telo. Vieme to iste z vlastnej skúsenosti, koľko mladých duší stáva sa denne obeťou nemravnej, zlej tlače. Koľkí náruživí čitatelia strašných románov stávajú sa obetou samovraždy.

Tisíc jazykov

Má taký nemravný román. Čitateľovi hovorí od srdca k srdcu tak, že často zahĺbený v myšlienkach a citoch, nevie, kde sa nachádza; nevie, aký krutý jed saje do seba. Priateľ takejto tlače žije telom, ale jeho duša pomaly odumiera: tratí vieru, lásku, mravnosť, dopúšťa sa i veľkých zločinov. A koniec býva žalár alebo samovražda.

Mladé dievča

Sedí pri takomto románe. Zaslepuje ho skvelý sloh. Ale ten román oslavuje pod všelijakým rúškom aj zločiny! Pravdy kresťanské zavrhuje, posmieva. Poslušnosť pokladá za otroctvo, svedomie za predsudok, zbožnosť za bláznovstvo. Náruživosť však je vylíčená krásnymi farbami… Má za čo smútiť anjel strážca…

Sama mŕtva kniha však nie je vinná, ale jej pôvodca. Ten je zodpovedný nielen za takú knihu, ale aj za všetky zlé skutky, čo vyplývajú z jej čítania. Takýto je nepriateľ, večný zhubca nielen duší, ale aj národa.

Zbojník a zlý spisovateľ

Pohanská, ale vtipná grécka bájka rozpráva: Sudca v podsvetí vynáša rozsudok nad dvoma zločincami. Jeden je zbojník, ktorý sa zaslúžene dostal na šibenicu, a druhý je slávny spisovateľ, ktorý celý svoj život šíril neveru a nemravnosť spisami. Súdny výrok je vyslovený. Na ohromných reťaziach visia dva kotly a do oboch vsadia po jednom z nich. Pod kotlom zbojníka postavili veličižnú hŕbu dreva, ktorú pekelná fúria raz-dva zapálila. Strašne vzblčal. Trest spisovateľa nezdal sa tak strašný: pod ním oheň najskôr len slabo tlel, až potom stával sa silnejším, ba neuhasiteľným. Storočia sa míňali. Pod lúpežníkom oheň už dávno zhasol. V trápení začal spisovateľ nariekať. Žaloval sa, že nieto spravodlivosti u Boha, keď mu nevinne dajú sa toľko trápiť, zatiaľ, čo zbojníkovi už dávno trest pominul. Tu sa objaví tá pekelná postava a vraví mu: ‘Mizerný biednik! Ty robíš výčitky spravodlivosti?! Opovažuješ sa prirovnávať k zbojníkovi?! Tvoj zločin je stotisíc ráz väčší! On len za živa zabíjal – a ty?! Tvoje kosti obrátili sa už dávno v prach, ale jed tvojich kníh neprestáva otravovať tisíce čitateľov! Pozri sa – a fúria otvorila na chvíľku vrchnák kotla – tieto deti, čo priviedli svoje rodiny v hanbu a rodičov do zúfalstva – ty si ich skazil! Ktože potrhal zväzky stavu manželského, vysmievajúc sa zákonom Božím? Ktože nazval neveru osvietenosťou? Ty! Celú zem zmiatol so svojím učením. Jeho následky sú vraždy a samovraždy! Za každú kvapku krvi trpíš a ešte nie si spokojný? Trp len ďalej…’ A rozčúlená fúria sotila vrchnák naspäť.

‘Vy zasluhujete tieto okovy!’

Túto grécku bájnku doplním (autorka) skutočnou udalosťou z reči duchovného správcu francúzskeho väzenia: ‘Známy románopisec navštívil väzenie. Pri obchádzke poznali ho dvaja väzni a povedali mu do očí: ‘Vy zasluhujete tieto okovy, ktorými sme my spútaní! Preto sme tu, lebo sme sa spravovali vašimi náukami; no my sme zviedli iba dve-tri osoby, vy ste však zviedli tisíce mladých ľudí a nákaza, ktorú rozširujete, vyžaduje si vždy nové obety!”

Z týchto dvoch príkladov, drahí čitatelia, môžeme jasne vidieť, kde vedie zlá tlač, aké sú jej následky. Vezmime si z toho príklad a neberme každú knihu do rúk, aby sme nestiahli na seba hnev Boží a nedali svetu pohoršenie.

Keď nevieme, aká je ktorási kniha, pýtajme sa o ňu svedomitých ľudí, čo ju poznajú, a dovtedy ju nečítajme.

Nepozerajme na vábivé obrazy, ani na príjemné slová. Čo nám osoží, keď prečítame hoci všetky knihy sveta a zatiaľ dušu svoju vrhneme do záhuby?

Zdroj: Posol Božského Srdca Ježišovho (číslo 10/1937)


Pridaj komentár